Hasse: Serpentes ignei in deserto

Hasse: Serpentes ignei in deserto

Les Accents, T. Noally,  J. Lezhneva, P. Jaroussky, J. J. Orliński, D. Hansen, C. Vistoli, B. de Sá

Warner Classics/Erato 2024

Objav zabudnutého diela, hitparáda kontratenoristov, vokálna virtuozita na hranici možného. To sú hlavné devízy vyžarujúce z nahrávky oratória Serpentes ignei in deserto od Johanna Adolfa Hasseho. Nemecký majster baroka, ktorý v  mladom veku našiel domov v  Taliansku a  osvojil si tamojšiu kompozičnú estetiku, zanechal okolo 60 opier, oratóriá, kantáty, cirkevnú a  inštrumentálnu hudbu.

Serpentes ignei in deserto (Ohnivé hady v  púšti) je oratórium pre šesť hlasov a  nástroje na latinský text Bonaventuru Bonoma. Predlohou sú časti Starého zákona, keď Boh zoslal na púšť hadov, aby potrestal Židov, strácajúcich vieru v  Mojžišove modlitby. Hasse dielo skomponoval pre benátsku Ospedale degli incurabili (Nemocnica pre nevyliečiteľne chorých). Čo táto dievčenská inštitúcia v  danej dobe znamenala (preklad ťažko brať doslovne), je skôr záhadou. Ak mali jej hudobne vzdelávané chovankyne spĺňať extrémne vokálne či inštrumentálne nároky partitúr, muselo ísť o  čosi jedinečné. 

Serpentes ignei in deserto vznikli v  r. 1733–1735 (na časovej osi ide o  obdobie, keď Händel napísal pre Londýn opery Ariodante a  Alcina), opierajú sa o  latinský text a sólové party boli určené tamojšiemu ženskému tímu. Obsahujú vyše 90 minút hudby. Predohru v  troch častiach, šesť sólistických partov má osem árií (po dve Moyses a  Angelus), jedno dueto a spájajú ich recitatívy. Polovica z desiatich v  štýle accompagnato. Partitúra je bez zboru, určená je sláčikom a  bassu continuu, tvorenému organom, čembalom, fagotom a  teorbou. Pod CD nahrávku sa podpísal v  r. 2014 založený súbor Les Accents, ktorý sa pod vedením dirigenta a  huslistu Thibaulta Noallyho venuje hudbe 17. a  18.storočia. Keďže Hasseho oratóriu chýba typické finále (naň nadväzoval žalm Miserere), Noally prevzal do záveru ohnivú fúgu z  predohry. Les Accents hrajú krištáľovo čisto, s  entuziazmom, kontrastmi v  rytmike i  dynamike. Prosto, baroková lahôdka. 

zhľadom na aktuálne silnú kontratenorovú špičku si dirigent mohol dovoliť luxus – pozval štyroch a  jedného sopranistu. Jediným ženským hlasom je Julia Lezhneva (Angelus), ktorej okrúhly, v  každej polohe rovnocenne znejúci koloratúrny soprán šokuje technickou virtuozitou (bleskurýchle behy, trilky, staccatá, ornamenty), vycibreným štýlom, paletou výrazu a  dynamiky. Druhý part s  dvomi áriami stvárnil Philippe Jaroussky (Moyses). Majstrovsky ovláda svoj kontratenor mezzosopránovej farby, znejúci od koncentrovaných, dynamicky tieňovaných výšok po tmavé hĺbky bez zlomov v  registroch. Bezchybnú koloratúrnu techniku dáva naplno do služieb výrazu.

Carlo Vistoli (Eleazar) má ešte tmavší a  hustejší kontratenorový timbre, príkladná je jeho legátová kultúra a bravúrne ovládaná appoggiatura. Do prehliadky najkvalitnejších kontratenoristov zapadá Jakub Józef Orliński (Nathanael) inštrumentálne vedeným hlasom s  dlhými, o  dych opretými frázami a  perlivou ornamentikou. Nemenšiu škálu virtuóznych fines prináša aj David Hansen ako Eliab. 

Názornou ukážkou rozdielu medzi kontratenormi a  sopranistom je hlas Bruna de Sá (Josue). Technika je u  všetkých dychberúca, no líšia sa farbami materiálov. Part sopranistu je zakotvený vo vyššej polohe. Bruno de Sá znie žiarivo, v  ozdobách perlivo a v  oblúkoch fráz elegantne. Z  jediného dueta, ktoré má s  Carlom Vistolim, vyžaruje harmónia v  kontraste, absolútna intonačná čistota, nehovoriac o  excelentnej technike oboch spevákov.

Johann Adolf Hasse, ako aj v  iných dielach, tak aj v Serpenti ignei in deserto kladie extrémne nároky na interpretov, a preto jeho tvorivý odkaz zaznieva naživo len výnimočne. Či sa CD nahrávka tohto oratória stane impulzom k aspoň čiastočnej revitalizácii jeho diel, ukáže čas. Rozhodne by si ju zaslúžil.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 10/2025.)