Galakoncert SND: známe hity, menej vizí a výziev
29. 6. 2025
Bratislava, Námestie M. R. Štefánika
Letné gala SND
Daniel Čapkovič, Tomáš Juhás, Eva Hornyáková, Monika Fabianová, Mariana Sajko, Jolana Fogašová, orchester Opery SND, Adam Sedlický
Leoncavallo – Puccini – Dvořák – Bizet – Verdi – Gounod
Už tradične končia súbory SND svoju sezónu galakoncertom pred budovou svojho sídla. Aj koncert 29. 6. ukázal, že model tohto podujatia sa ešte neustálil. Boli časy, keď sa na ňom pred publikom prezentovali všetky tri súbory – teraz (rozumne) chýbali činoherci. Aj zástoj baletu bol však len okrajový (dve ukážky). V niektorých rokoch program tvorili prevažne árie z diel, ktoré Opera SND pripravovala na nasledujúcu sezónu. Tentoraz sa dramaturgia orientovala najmä na známe operné hity (z Carmen, Rigoletta, Toscy a Turandot). Z ôsmich vybraných opier sa momentálne na programe divadla nachádzajú iba tri – no ozajstné novinky chýbali. Koncert chcel osloviť nie operných fanúšikov, ale širšie publikum, pre ktoré bola účasť zmesou umeleckých a spoločenských zážitkov. To je ostatne pravidlom pri takmer všetkých „open air“ koncertoch.
Orchester Opery SND dirigoval Adam Sedlický, ktorý nenápadne pribudol do súboru a popri baletoch už prevzal aj niektoré operné tituly. Problém koncertu bol práve v orchestri – nie pre nezvládnutie známych partitúr, ale pre nekvalitné ozvučenie niektorých nástrojových skupín. Tam, kde sa podľa partitúr má orchester „rozospievať“ (napríklad v Rudolfovej árii a záverečnom duete milencov z Bohémy), jeho zvuk až rušivo prekrýval spevákov. Koncert sa (zaujímavo) začal prológom z Leoncavallových Komediantov v podaní Daniela Čapkoviča, ktorý sa neskôr ešte ukázal vo veľkej árii Rigoletta – no aj tu orchester v kantilénovej časti príliš konkuroval spevákovi. Čapkovič je nepochybne našou barytónovou „jednotkou“, rokmi dospieva aj dramatickejším partom, no vo výškach sa celkom nevyhne tlačeniu na hlas.
Tenorista Tomáš Juhás spieval pre neho vhodné scény z Bohémy a – pre predpokladaný ohlas publika – aj záverečné Nessun dorma z Turandot. Pravda, jeho hlas lepšie pôsobí v mäkkých frázach než v exponovaných pasážach. Privítali sme opätovný návrat Evy Hornyákovej do súboru, ktorej ľúbezný part Mimi sedí. Až prekvapujúco suverénne sa prezentovala Mariana Sajko vo valčíku Gounodovej Júlie. (O chlp nedotiahnutý záverečný tón postrehli hádam iba niektorí z divákov.) Svoju kreáciu z inscenácie Toscy vrúcne preniesla na koncertné pódium Jolana Fogašová. Napokon si Monika Fabianová zopakovala svoju banskobystrickú i bratislavskú Carmen populárnou habanérou, v ktorej mi chýbalo len viacej dráždivej zmyselnosti.
Pri všetkej úcte k vystupujúcim umelcom nemožno opomenúť, že sólistický ansámbel súboru má dnes veľké rezervy a úspešnosť ukončenej sezóny nemožno jednostranne merať len počtom divákov ani obsadenosťou sedadiel. Len dvoma premiérami súbor vyrovnal „rekord“ sezóny 1971/72, z ktorých jednoznačne úspešnou bola iba Humperdinckova operná rozprávka. Operu SND preto čakajú veľké výzvy, ktorým v časoch vlády boha Marsa nebude ľahké čeliť.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 06/2025.)