Ensemble Ricercata, Helga Varga Bach, Ivan Šiller

27. 10. 2024

Bratislava, Slovenský rozhlas

Ensemble Ricercata

Helga Varga Bach, Ivan Šiller

Ives

Edukačné koncerty pre profesionálne i laické publikum, ktoré robia nepoznanú hudbu blízkou, nepatria v našom umeleckom prostredí k zaužívaným formátom. Jedinečný koncertný cyklus Ives 114 nielenže napĺňa túto ideu, ale zároveň patrí k projektom unikátnym vo svetovom meradle. Členovia Ensemblu Ricercata – sopranistka Helga Varga Bach a klavirista Ivan Šiller – sa pred troma rokmi podujali koncertne uviesť a nahrať kompletnú monumentálnu piesňovú zbierku 114 Songs Charlesa Ivesa.

Dramaturgia v poradí tretieho koncertu série priniesla osemnásť efektne nakombinovaných tematicky, náladovo i hudobne rozmanitých piesní s pútavým sprievodným komentárom I. Šillera.

Z hľadiska uplatnených kompozičných techník išlo o výber harmonicky skôr tradične riešených piesní, v ktorých sa skladateľ usiloval o hľadanie ideálneho vzťahu hudby a slova. Sopranistka, disponujúca univerzálnym, v každom registri plným a farbistým hlasovým koloritom, dokonale vystihovala predpoklady na ich umelecky podnetnú interpretáciu. O rovnakej miere technických i prednesových dispozícií publikum presvedčil aj jej umelecký partner za klavírom. Spomedzi piesní v úvodnom bloku bola veľmi zaujímavou hudobná „skica“ The swimmers (Plavci), v ktorej napriek zámernému prekrývaniu vokálneho partu búrlivým zvukomalebným klavírnym sprievodom sólistka deklamovala text úplne zrozumiteľne.

Popri piesňach s anglickým textom v dramaturgii koncertu nechýbala ani podmanivá tetralógia, odzrkadľujúca koketnosť, farebnosť i emocionálnu hĺbku francúzskej poézie a hudby. Námet žalospevnej piesne Rosamunde zhudobnil osem desaťročí pred Ivesom aj Franz Schubert. Hoci sa melodika a sprievod piesne niesli v schubertovskom štýle, Ives nechal naplno vyznieť bolestný afekt, výrazne, ale vkusne sa prejavujúci v dramatickom zafarbení hlasu sólistky. Podobný účel našlo miestami prehnane vyznievajúce ariózne vibrato v Elégii.

Vrchol druhej polovice repertoáru predstavovala pieseň A Song – for Anything (Pieseň – pre čokoľvek) so strofickou štruktúrou, zhudobňujúcou tri absolútne kontrastné témy. Fakt, že rovnaká hudba môže podfarbiť romantické vyznanie, nostalgickú spomienku i modlitbu, núti k zamysleniu nad otázkou miery súvisu hudby so slovom. Vlastný pohľad na problém priniesli umelci na pódiu, ktorí v nuansách našli originálnu zvukovosť každej strofy. Najbližšie k avantgardnému štýlu mala záverečná pieseň Nov 2, 1920, vyjadrujúca pohoršenie skladateľa nad výsledkom vtedajších amerických prezidentských volieb. Expresivitu všetkých parametrov interpretácie iste umocnila neočakávaná paralela so súčasnosťou.

Ivesova piesňová zbierka nie je len kompendiom súdobých hudobných štýlov. Zahŕňa všetko, čo ho tešilo, inšpirovalo i provokovalo. Pri jej počúvaní sa žiada prehodnocovať všetky doterajšie vedomosti i hudobné skúsenosti a nachádzať v Ivesovej hudbe vlastné odpovede na nevyslovené otázky. Na interpretáciu takého všeobjímajúceho hudobného diela je potrebný umelecký nadhľad, pódiové skúsenosti, dôkladná znalosť hudobnej štruktúry v kontextoch a, v neposlednom rade, tvorivý zápal. Interpretom nechýbal žiaden z týchto aspektov a poslucháčom pripravili pestrý a jedinečný hudobný zážitok, čím si dozaista zabezpečili ich priazeň pre budúci diel koncertného cyklu.