Ensemble Ricercata
4. 11. 2023
Bratislava, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
Helga Varga Bach, Ivan Šiller, Jozef Lupták
Večer komornej hudby, vysielaný v éteri Rádia Devín v rámci edukačnej relácie Hudobná dielňa, patril k najinšpirujúcejším bratislavským hudobným podujatiam posledných týždňov. K jeho umeleckej atraktivite prispelo nevšedné dramaturgické spojenie folklórom inšpirovaných diel Bélu Bartóka a Schubertovej sonáty pre špecifický strunový nástroj arpeggione.
Béla Bartók sa do dejín slovenskej etnomuzikológie zapísal systematickým zbieraním archaických ľudových piesní zo sedliackeho prostredia, ktoré využil aj vo vlastnej hudobnej tvorbe. Sedem nápevov z okolia Zvolena, viazaných na rôzne situácie z vidieckeho života, spracoval v piatich častiach sugestívneho piesňového cyklu Dedinské scény. Ich pôvodná verzia pre soprán a klavír z r. 1924 zaznela v interpretácii stálej členky ansámblu Helgy Varga Bachovej a umeleckého vedúceho Ivana Šillera. Charakterové kontrasty použitých piesní umožnili vyniknúť všetkým technickým i umeleckým dispozíciám sólistky a potvrdili jej interpretačný nadhľad, ktorý sa odzrkadlil najmä v uvážlivom používaní vibrata a zrozumiteľnej deklamácii textu.
Vo všetkých výrazových polohách podmanivý vokálny prejav korešpondoval s atmosférou jednotlivých piesní, ktorú rovnakou mierou dotváral aj vyvážený a farebne bohatý klavírny sprievod. Najintenzívnejšie rezonovali dramatická tretia časť Svadba, podčiarknutá autenticky prednesenými „pokrikmi“, a lyrická Ukoliebavka. V nej uplatnená ľudová pieseň Beli, že mi beli predstavuje imaginárny dialóg matky so synom, ktorý speváčka výstižne ilustrovala výrazným dynamickým rozdielom i kontrastným zafarbením hlasu.
Nasledujúce dva výstupy priniesli špičkovú súhru Ivana Šillera s hosťujúcim violončelistom Jozefom Luptákom. Práve violončelo sa na pódiu stalo prienikom medzi hudobnými svetmi Bartóka a Schuberta, hoci ani jedna z uvedených skladieb preň nebola komponovaná. Sonáta Arpeggione, pôvodne určená pre rovnomenný šesťstrunový sláčikový nástroj s pražcami, dodnes oslovuje svojou citovosťou a typicky schubertovskou kontradikciou radosti a melanchólie, ktorú publiku verne pretlmočili obaja interpreti. Okrem emocionálnej presvedčivosti prejavili aj svoj zmysel pre detailnú artikuláciu a tvarovanie hudobných fráz v pokojných i dramatických úsekoch. Kulmináciu harmonického napätia sa pokúšali stvárňovať výraznými dynamickými vlnami, ktoré však miestami ostali pohltené širokým priestorom rozhlasového štúdia. Repertoár Jozefa Luptáka zahŕňa široké spektrum štýlovo a žánrovo rozličnej, staršej i súčasnej hudby. Po sugestívnej romantickej sonáte svoj rozhľad potvrdil aj živelným prednesom ľudových melódií v transkribovanej verzii pôvodne klavírneho inštruktívneho cyklu Deťom pre violončelo a klavír z pera Pétera Bartóka, skladateľovho syna. Rozmanitosť ľudových melódií v slede kontrastných miniatúr, pútavých svojou prirodzenosťou a pestrou paletou charakterov, sa naplno zrkadlila aj v Luptákovej hre. Bolo počuť, že interpret nápevy dôverne pozná a dokáže plnohodnotne tlmočiť ich afekty.
Ensemble Ricercata vo svojich originálnych koncertných dramaturgiách pravidelne ponúka neopočúvané komorné diela a zaručuje prvotriedne interpretačné výkony. Zaslúžili by si preto väčšiu pozornosť a viac poslucháčov v hľadisku, ochotných vyhľadávať rozmanité hudobné inšpirácie a umelecké zážitky.