Daniel Raiskin, Bryan Cheng, Martin Ruman Beethoven – Strauss
19. 10. 2023
Daniel Raiskin, Bryan Cheng, Martin Ruman
Traja renomovaní umelci a dve monumentálne orchestrálne diela prepojené ideou hrdinstva vzbudili v poslucháčoch veľké umelecké očakávania a sľubovali veľkolepé otvorenie 75. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie. Túto odvážnu dramaturgickú ambíciu sa však umelcom na pódiu podarilo naplniť len čiastočne.
Šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin vystúpil pred orchester s nadšeným elánom. Tempom pomerne striedmy začiatok prvej časti Beethovenovej Tretej symfónie bol preto trochu prekvapujúci a jeho nechceným dôsledkom sa stalo ploché vyznenie pôvabných a umelecky presvedčivých tém, bohatých na harmonické napätie. V podobnom duchu sa niesol aj slávny pohrebný pochod druhej časti, ktorého efektnosť oslabovala okrem veľmi „opatrného“ tempa, nedostatočného ťahu fráz a rozkolu dynamických hladín málo výrazná exaktnosť sprievodných pochodových rytmov. Vynikli však vydarené hobojové a krásne plastické flautové sóla. Šepotavý začiatok prvého dielu scherza sa orchestru vcelku vydaril a solídne vyzneli tiež komorné úseky lesných rohov. Spomedzi pôvabných sól drevených dychových nástrojov typických pre trio možno opäť vyzdvihnúť predovšetkým flautu.
Jedným z výrazovo skutočne exponovaných momentov bola introdukcia záverečnej časti, pre ktorú dirigent zvolil, naopak, až neobvykle rýchle tempo. Svižne pokračovala aj pizzicatová téma kontrapunktických variácií, nádherne vytvarovaná sláčikovou sekciou s citom pre jej harmonickú tenziu. Ďalšie zlomové momenty kompozične geniálne uchopenej záverečnej časti už, žiaľ, priniesli len málo pôsobivých interpretačných okamihov. Symfonický poklad v podobe obľúbenej Eroiky sa tak našim filharmonikom nepodarilo odhaliť v plnej kráse.
V druhej polovici koncertu odznela programová symfonická báseň Richarda Straussa, ktorej hlavným hrdinom je slávny dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha zo satirického románu M. de Cervantesa y Saavedru. Samotná literárna predloha je plná rôznorodých realistických i fantazijných obrazov na pomedzí skutočnosti a ilúzie. Z nich, ako stojí v podtitule diela, skladateľ vytvára Desať fantazijných variácií na tému rytierskeho charakteru. V bulletine i v programe však chýbali detailne opisné názvy jednotlivých dielov a variácií, čo mohlo ochudobniť poslucháčov počúvajúcich dielo po prvý raz či dôkladne neoboznámených s dejovou líniou známeho románu o zážitok zo Straussovej majstrovskej programovej zvukomaľby.
Po introdukcii sú exponované sólové témy violončela a violy, stvárňujúce hlavného hrdinu (Don Quiote – rytier smutnej tváre) a jeho verného zbrojnoša (Maggiore: Sancho Panza), ktorých sa ujali Martin Ruman, vedúci skupiny viol v SF, a Bryan Cheng, úspešný kanadský violončelista. Rumanove sóla boli, ako obvykle, dokonale vyváženými a ladnými umeleckými tvarmi. Rovnako presvedčivo a oduševnene vo všetkých polohách a na každom dynamickom stupni vyznela aj tónotvorba B. Chenga. Ukázal sa ako veľmi disponovaný umelec s výbornou schopnosťou hráčskej interakcie, keď violončelovej sekcii svojou výraznou gestikou pomáhal kreovať melodické oblúky.
Orchestru sa pod taktovkou aktívneho a exaktného šéfdirigenta darilo pôsobivo zvukomalebne podfarbovať sóla i samostatne kreovať kontrastujúce nálady a obrazy, čím sa niektoré stávali „čitateľnými“ aj napriek absentujúcemu programu.
„Heroická“ dramaturgia otváracieho koncertu priniesla viac i menej heroické interpretačné výkony. V úvode sezóny tak pripomenula vždy aktuálnu a pálčivú výzvu pre každé, aj profesionálne hudobné teleso – neustále umelecky rásť pre svoje verné publikum.