Daniel Lozakovich, Mikhail Pletnev
Daniel Lozakovich, Mikhail Pletnev:
Grieg, Franck, Shor–Pletnev, Shostakovich
Warner Classics 2024
Dvaja špičkoví ruskí interpreti rozdielnych generácií prinášajú na svojej nahrávke spojenie virtuozity, hudobného hľadačstva a odvážneho experimentovania. CD Daniela Lozakovicha a Mikhaila Pletneva ponúka pozoruhodnú dramaturgiu, v ktorej sa snúbi vrcholný romantizmus s postmodernou a severskou melanchóliou. Netradičné umelecké spojenie osobností, medzi ktorými je značný vekový rozdiel, vnáša do interpretácie nielen skúsenosť, ale aj sviežu a vášnivú energiu.
Solvejgina pieseň z Griegovej suity Peer Gynt, ktorej transkripciu pre husle a klavír napísal Lozakovich, otvára album intímnym a lyrickým tónom. Lozakovichovo vrúcne vibrato a subtílna, no zároveň emotívna hra klavíra podčiarkujú atmosféru nostalgie a tichej krásy.
Sonáta A dur od Césara Francka je vrcholom nahrávky a dokonalým príkladom majstrovskej súhry medzi husľami a klavírom. Prvá časť vyniká neobyčajne meditatívnym charakterom. Lozakovichov spevný a čistý tón odhaľuje schopnosť hlbokého emocionálneho ponoru, zatiaľ čo Pletnevov klavír ponúka ideálnu rovnováhu medzi podporou sólového nástroja a plodným, konfrontačným dialógom, v ktorom sa uplatnia aj Pletnevove kreatívne nápady a myšlienky. Druhá časť je vášnivá a energická, s obrovskými dynamickými kontrastmi, ktoré dokážu umelci vystavať s frapantnou presnosťou. Ich schopnosť diferencovať výrazy a udržať logiku hudobnej stavby je ohromujúca. Finále prináša éterický a spevný zvuk, ktorého jasavá kóda je jedným z najpôsobivejších momentov celého albumu.
Griegova Husľová sonáta č. 3 c mol op. 45 predstavuje nefalšovaný, vzácny poklad severskej hudby. Interpreti zachytávajú jej expresívny charakter a bohaté harmonické vrstvy s mimoriadnou vnímavosťou. V prvej časti sa prejavuje ich schopnosť preniknúť do emocionálnej intenzity, pričom Lozakovichov tón je naliehavý a plný ľudského tepla. Druhá časť ukazuje transcendentálnu lyrickosť, ktorá sa postupne prelína s bujarejším ľudovým temperamentom, zatiaľ čo tretia prináša rustikálne tóny, pripomínajúce Dvořákovu hudbu. Výrazné harmonické bohatstvo skladby v spojení s invenčným prístupom interpretov prispieva k nezabudnuteľným hudobným vnemom.
Moderný prvok na nahrávke predstavuje Husľová sonáta h mol, ktorá je Pletnevovou úpravou Husľového koncertu č. 4 od Alexeya Shora. Shorova hudba, postmoderná a tonálna, sa pohybuje na hranici gýča, no Lozakovich s Pletnevom dokážu jej charakter transformovať do pozoruhodného výrazového celku. Hudba prekvapuje nečakanými zvratmi a náladami, pričom interpreti odhaľujú jej vrúcny a široko rozospievaný charakter. Pletnevova klavírna hra sa na celom albume vyznačuje schopnosťou plynulo prechádzať medzi jemnocitom a dominantnou zvukovou autoritou. Lozakovichove husle zas očaria absolútnou intonačnou čistotou a naliehavosťou tónu. Spoločne vytvárajú dialóg, ktorý je nielen technicky brilantný, ale aj emocionálne podmanivý.
Nahrávka je príkladom, ako dva odlišné umelecké svety môžu nájsť spoločnú reč. Lozakovich a Pletnev spájajú precíznu techniku s umeleckou víziou, ktorá presahuje hranice bežnej interpretácie. Ich spoločný album ponúka hudobný zážitok plný kontrastov, prekvapení a vrúcneho emocionálneho vyjadrenia, ktorý osloví aj najnáročnejších poslucháčov.