Corelli – Händel: Sonatas

Písal sa 1. január 1700, keï Arcangelo Corelli venoval svetu svoj opus magnum – 5 sólové Sonáty op. 1 Georga Friedricha Händla pre husle, flautu a hoboj.   

Vybrané skladby z týchto dvoch zbierok tvoria východisko pre debutové CD 31-ročnej flautistky Michaely Koudelkovej. Každý, kto zažil naživo vystúpenie tejto krehkej, no výrazovo presvedčivej barokovej hráčky, očakáva, že nahrávka bude spĺňať tie najvyššie interpretačné kritériá. Koudelková pláva v barokových vodách od r.   2008 a od samého začiatku udivovala poslucháčov výnimočnou technickou istotou i   hudobnou vyspelosťou.   

Nahrávka ponúka vnútorne živý, farebný a   nápaditý hudobný zážitok, v   ktorom nechýbajú jemnosť ani dramatickosť. Zvuková pestrosť súvisí aj s použitím piatich fláut: sopránovej a   dvoch altových zobcových fláut, v Anglicku obľúbenej voice flute a prieraznej sixth flute. Flautové transkripcie Corelliho husľových sonát (op. 5 č. 4 a č.   6) aj záverečnej Follie op. 5 č. 12 interpretuje s   nadhľadom skúsenej hráčky, ktorá sa nebojí variovať a zdobiť tak, ako je to tejto hudbe vlastné aj na základe dobových predlôh. Typicky sláčikové spôsoby hry, napr. barioláže, vyznievajú na jednotlivých druhoch fláut prirodzene, bez jediného zaváhania. Štyri sonáty G.   F.   Händla (op. 1 č. 1b, č. 5, č. 13 a HWV 367) v Koudelkovej inštrumentácii získali novú kvalitu a poukazujú na schopnosť sólistky vkusne a   precízne uchopiť skladateľov odkaz.

Takýto výsledok by však nebol možný bez dokonalej súhry Michaely s trojicou špičkových hráčov bassa continua – Monikou Knoblochovou (čembalo), Liborom Mašekom (violončelo) a   Janom Krejčom (teorba, baroková gitara). Spolu vytvorili dokonale zohratý ansámbel, pomyselného trojhlavého draka, ktorý so sólistkou dýcha, pulzuje a po všetkých stránkach ju podporuje. Ich súhra je presvedčivá a prirodzená, bez zbytočných manier, no s plným využitím interpretačných možností, ktoré ponúkajú jednotlivé časti sonát. Vyzdvihujem množstvo dynamických a farebných odtieňov, ktoré štvorica hráčov dosiahla rôznymi kombináciami nástrojov (najmä v poslednej Follii).

Hoci je zobcová flauta často vnímaná len ako „štartovací“ nástroj pre začínajúcich dychárov, Michaela svojím debutom dokazuje, že v barokovej hudbe nachádza tento nástroj svoj domov a   môže byť inšpiráciou pre ďalšie generácie hráčov.   

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)