Skladateľ Karel Hodytz a Košice
Osobnosť Karla Hodytza patrí k menej známym kapitolám hudobných dejín 19. storočia na Slovensku. Český rodák, žiak Václava Jana Tomáška, pôsobil ako klavírny pedagóg, skladateľ i organizátor hudobného života a posledné desaťročia svojho života spojil s Košicami. Jeho životu, dielu a pedagogickému pôsobeniu sa venovala muzikologička Mária Potemrová v texte, ktorý vyšiel v časopise Hudobný život 8/1986. Jeho kompletné znenie prinášame pri príležitosti 220. výročia narodenia skladateľa.
Z hudobnej minulosti Košíc v 19. storočí vieme, že tu žili a pôsobili mnohí českí hudobníci, často absolventi pražského konzervatória alebo Organovej školy, a to väčšinou vo funkcii kapelníkov, učiteľov hudby, zbormajstrov či kantorov.
Mnohí z nich sa prejavili aj skladateľsky, napr. Václav Antoš, Karel Větásek, Václav Hrnčířek, Tomáš Obhlídal, ale najmä Karel Šebor a Karel Hodytz. Od roku 1899 na nich potom nadväzoval na celé polstoročie Oldřich Hemerka.
Karel Hodytz (1806–1892) mal v Prahe na Malej Strane vlastný hudobný ústav, v ktorom dlhé roky vyučoval klavírnu hru, spev, teóriu hudby. Podľa správ z dobových novín (Prager Beiblätter zu „Ost und West“ č. 99 z roku 1845, č. 25 a 29 z roku 1847, Prager Morgenpost č. 209 z roku 1862 a i.) sa jeho ústav tešil veľkej vážnosti a popularite medzi pražskými občanmi.
Výsledky svojej práce prezentoval na hudobných večierkoch, kde vystupovali jeho žiaci vždy pred početným pražským publikom. Boli to vlastne výročné skúšky, ktoré vydávali svedectvo o cieľavedomej práci a vyučovacích metódach ústavu pod vzorným vedením K. Hodytza. Hudobné produkcie žiakov svedčili o správnom metodickom postupe, o dôraze nielen na technickú vybavenosť žiakov, ale aj na celkovú umeleckú, estetickú stránku prednesu.
Program zostavoval Hodytz s vkusom a taktom, prihliadajúc na odlišnosti, resp. stupeň talentovanosti svojich žiakov. Odzneli tu väčšinou klavírne diela W. A. Mozarta, L. van Beethovena (Sonáta op. 27, op. 13), ale aj skladby F. Chopina, Mendelssohna, Liszta, štvorručné úpravy operných predohier (Mozart, Auber).
Hodytz zaradil do programu aj vlastné, najmä klavírne skladby, často pre obsadenie na dvoch či troch klavíroch (4-, 8-, 12-ručne).
Sám ako žiak Václava Jana Tomáška naštudoval so svojimi zverencami nielen skladby svojho učiteľa, ale aj skladby ďalších Tomáškových žiakov, teda Hodytzových spolužiakov – A. Dreyschocka, J. Schulhoffa a J. B. Kittla (jeho veľké Septeto pre klavír, flautu, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot a kontrabas).
(V zozname konceptov vysvedčení, ktoré vyhotovil V. J. Tomášek rôznym žiakom z roku 1830, figuruje okrem spomenutých aj Eduard Hanslick.)
V tom čase bolo v Prahe všeobecne známe, že Tomáškova škola „bola žriedlom, z ktorého tryskal zdravý a najčistejší prameň hudobného vzdelania, prameň, ktorý nasycoval Tomášek bohatstvom a hĺbkou svojho učenia i čistotou svojho umenia“ (Patera Jaroslav, Dr.: Václav Jan Tomášek. In: Hudební dílo Václava Jana Tomáška. Praha, 1925).
Niet divu, že aj Hodytzov ústav, populárny vyučovacími metódami Tomáškovej klasickej školy, tak dobre prosperoval. Z roka na rok dosahoval väčšie úspechy a plné uznanie v rozvíjaní hudobného talentu mládeže z radov pražskej nobility.
Dobová tlač nešetrila chválou a uznaním K. Hodytza nielen ako vynikajúceho hudobného pedagóga, ale aj ako klasicky vzdelaného skladateľa, „ktorého diela budú známe čoskoro na celom svete“.
Hodytzove skladby vychádzali tlačou v Prahe, vo Viedni, ako aj v Lipsku. Z jeho bohatého odkazu „predkošického obdobia“ sa nám podarilo nájsť svedectvo o týchto skladbách. Vo Viedni vyšli tlačou: Imitation à la polka pour piano, Grand Capriccio, Étude en octaves, Morceau de salon, Sechs Lieder, Fantaisie élégante pour piano, Sláčikové kvarteto op. 29 D dur.
V lipskom vydavateľstve Breitkopf & Härtel vyšli: Rhapsodies élégantes pour le piano op. 49, Marche chinoise pour le piano op. 110, Trois rhapsodies pour le piano op. 51.
V Prahe u Hoffmanna vyšli: Rondeau brillant pour le pianoforte op. 1, Six églogues pour le piano op. 2.
V albume k striebornej svadbe Ferdinanda I. z roku 1856 sa nachádza aj skladba K. Hodytza.
Odvolávajúc sa na spomenutú dobovú tlač, v Prahe sa na koncertoch Hodytzovho inštitútu hrali tieto jeho skladby: Klavírne trio, Dvojitá fúga pre dva klavíry, Abschiedsgruss pre tri klavíry (12-ručne).
Odchod Karla Hodytza z Prahy na vzdialený vidiek do Košíc (pravdepodobne roku 1869) nie je zatiaľ dostatočne osvetlený. Podľa jedného výkladu sa tak stalo kvôli tuberkulotickému synovi, pre ktorého hľadal tatranský ozdravujúci vzduch (jeho syn Karel Viktor, narodený v Prahe 26. 2. 1856, zomrel v Košiciach ako gymnazista 5. 8. 1874).
Možno však pripustiť aj iné príčiny. Hodytz patril do okruhu žiakov V. J. Tomáška spolu s J. B. Kittlom, ktorý bol v rokoch 1843 – 1865 riaditeľom pražského konzervatória. Hodytz venoval práve J. B. Kittlovi svoj prvý opus – Rondeau brillant. Kittl však pre svoj bohémsky život a z toho vyplývajúce protirečivé politické postoje musel roku 1865 opustiť svoje miesto na pražskom konzervatóriu a odsťahoval sa do Lešna (tu zomrel roku 1868). Tieto Kittlove postoje postihli jeho umeleckých priateľov, ba aj samotného V. J. Tomáška. Nie je vylúčené, že medzi postihnutými Kittlovými priateľmi bol aj Hodytz.
V období viedenského absolutizmu nebol to ojedinelý prípad, keď sa v dôsledku opatrení rakúskej polície dostali do Košíc „nepohodlní“ umelci (napr. Michael Hebenstreit r. 1848).
Hodytz žil v Košiciach utiahnutým konzervatívnym spôsobom života a hľadal príležitosť získať priazeň cisárskeho dvora. Podobne ako pražská i košická dobová tlač, aj archívne dokumenty vykresľujú Hodytza ako teoreticky fundovaného, hudobne vzdelaného učiteľa hudby, klavírneho pedagóga a hudobného skladateľa.
Z jeho košickej pedagogickej pôsobnosti sa možno dozvedieť, že jedným z jeho talentovaných žiakov bol humenský rodák István Thomán, neskorší žiak F. Liszta a sám potom učiteľ B. Bartóka i M. Vileca.
O skladbách, ktoré Hodytz skomponoval v Košiciach a dával ich na nahliadnutie do kníhkupectva F. Haymanna, včas informovali košické noviny (Kaschauer Zeitung, Abauj-Kassai Közlöny, Kaschau-Eperjeser Kundschafts-Blatt).
V Košiciach Hodytz skomponoval komorné i veľké orchestrálne diela. Pri príležitosti svadby korunného princa Rudolfa roku 1880 mu jedno z nich venoval, a to v umeleckom vyhotovení od košického maliara Vojtecha Klimkoviča.
Veľký rozruch v košických hudobných kruhoch vyvolala aféra okolo Hodytzovej VI. symfónie, venovanej roku 1886 panovníkovi, ktorú mu pre nedodržanie dvornej etikety vrátili.
Niektoré skladby dedikoval svojim žiakom, napr. A. Novellyovej Grande ballade pre klavír z roku 1890, Heinrichovi Ellischerovi, známemu košickému violončelistovi a mecénovi hudobného umenia, Sláčikové kvarteto (1890).
V rokoch 1888–1890 sa v súvislosti s Košicami spomínajú ešte tieto skladby: Koncertná ouvertúra c mol pre veľký orchester, Dvojitá fúga pre dva klavíry a sláčikové kvarteto, Veľké sláčikové kvarteto g mol, Ave Maria pre soprán, alt, tenor, bas a organ, Ein Zyklus von drei Gesängen für eine Tenor-, Bariton-Stimme u. Begleitung des Pianoforte, Koncertná ouvertúra D dur, Cyklus 5 piesní zo Saphírovho Frauenalbumu pre barytón, alt so sprievodom klavíra, Hymnus pre mužský zbor.
Hodytz, podobne ako jeho učiteľ, bol uvedomelým ctiteľom Mozartovho klasicizmu, ale naznačuje cestu aj romantickému umeniu, ktoré ho už vlastne obklopovalo. Vychádza v podstate z klasicistických kompozičných prvkov – v harmonickej sadzbe, motivicko-tematickej práci a dynamických kontrastoch. Je triezvy v dikcii i melodických líniách.
V šiestich eklogách venovaných V. J. Tomáškovi sa snaží vystihnúť dobovú tanečnú náladu; niektoré (tretiu, štvrtú) už obohacuje improvizačnými a virtuóznymi prvkami romantického razenia. O určitej formovej i harmonickej uvoľnenosti, väčšej melodickej spevnosti a výraznejších harmonických i dynamických kontrastoch svedčia jeho Rapsódie op. 51.
Hlavnou charakteristickou črtou raných Hodytzových skladieb je tanečnosť, ktorú možno sledovať v jeho prvých klavírnych dielach (opusy 1, 2, 5, 25), ako aj v komorných skladbách (napr. Sláčikové kvarteto op. 29).
Všetky tieto skladby sa vyznačujú dobre zvládnutou kompozičnou technikou a snahou prispieť do vtedajšieho domáceho muzicírovania dielami interpretačne nenáročnými, ale hudobne vďačnými, sviežimi, často s jemnou salónnou dobovou príchuťou.
Karel Hodytz zomrel v Košiciach 31. marca 1892 (narodil sa v Hradci Králové roku 1806). Pochovaný je v Košiciach, v ktorých požíval za posledných 25 rokov svojho plodného života všeobecnú úctu a uznanie.