Bravo Petra Zagara
17. 11. 2023
Schumann – Schubert – Duparc – Britten
Je to úplne jednoduché a pritom také ťažké. Jednoduché preto, lebo netreba riskantne znásilňovať zabehané postupy, netreba si lámať hlavu, ako zaujať dnešné rozmaznané publikum. Ťažké v tom, že musíte byť vo svojom umení jeden z najlepších a podať taký podmanivý výkon, aby aj kritici volajúci nuda! stíchli.
Také niečo som zažil vo viedenskom Konzerthause na piesňovom recitáli Geralda Finleyho s klaviristom Juliusom Drakom. Kanadský basbarytonista je vo vrcholnej forme. Jeho repertoár je široký a zahŕňa opery, oratóriá, koncertné diela aj piesňovú tvorbu, a to klasické i tie súčasné diela. Do Viedne prišiel vcelku s tradičným repertoárom, ktorému však nechýbala dávka prekvapenia.
Piesňový recitál vo Viedni sa bez Schuberta asi ani nemôže zaobísť. Finley svoj výber založil na poézii Heinricha Heineho, rovnako ako pri Schumannovej hudbe začlenenej na začiatok tohto recitálu. Takže prvej polovici programu dominovali tri hviezdne mená nemeckého romantizmu. Večer otvorila vášnivá pieseň Lehn’ deine Wang op. 142/2, z ktorej intenzita citu priam srší, no ktorej posledný verš vnáša do celej atmosféry aj nádych trpkosti a neriešiteľného konfliktu. Vo zvyšných siedmich Schumannových zhudobneniach Heineho sa stále viac ozýva prvok irónie a temna, skrytého za prvý plán ľúbostnej lyriky. To všetko Finley vo svojej interpretácii reflektoval.
Schubertovskú časť recitálu zjednocovalo, okrem Heineho textov, aj to, že všetky piesne pochádzajú z cyklu Schwanengesang. Šesť piesní poskytlo Finleymu skvelú pôdu na vygradovanie prvej polovice recitálu až k vrcholu v piesni Der Doppelgänger. Sila jeho výkonu spočívala v presnom dávkovaní výrazu, hlasovej farby, intenzity, skrátka, v schopnosti zaujať poslucháča hneď v úvode a nepustiť ho až do samého konca.
Druhá časť recitálu ponúkla kontrast aj odľahčenie. Otvorilo ju päť piesní Henriho Duparca, opäť presne podaných v ich čarovnom balansovaní na hranici prchavej ničotnosti a zásadnej výpovede. Po nich Finley ponúkol zmes piesní rôznych autorov prevažne 20. storočia (s výnimkou Franza Liszta). Motívom tejto zmesi bol poetický obraz dňa a noci. Objavná dramaturgia zahŕňala Brittenovo zhudobnenie Goetheho či Lisztovu pieseň na Alfreda Lorda Tennysona. Aj bodka za programom v podobe Porterovej piesne Night and Day z muzikálu Gay Divorce zapadla do programu a stala sa chvíľkou pozitívnej motivácie, ako by povedali dnešní psychológovia…
Potlesk v stoji za posledné roky zdevalvoval, ale po Finleyho a Drakovom výkone bol namieste a pripomenul mi, aké to vlastne je spontánne, intenzívne, dlho a v stoji tlieskať a nadšene vykríknuť „Bravo!“.
................................................................................................
G. Finley a J. Drake v Leeds, 2021 (Schubert: Krásna mlynárka)