Gonzalo Rubalcaba Trio, Three Pianos
3. 7. 2024
Bratislava, Slovenský rozhlas
One Day Jazz Festival
Jeden večer – dva koncerty. Už po šestnástykrát prináša organizátor One Day Jazz Festivalu Martin Valihora do našej metropoly unikátne kultúrne a hlavne jazzové podujatie. Tentokrát si na chuť prišli hlavne fajnšmekri klavírnej tvorby a interpretácie, ako aj milovníci komornejších zoskupení, hlavne jazzového tria.
V pestrofarebne vysvietenom Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa nám po úvodnom príhovore Matúša Jakabčica (zastupujúceho M. Valihoru) postupne predstavili, samostatne aj spolu, špičky slovenského jazzového klavíra: Klaudius Kováč, Ondrej Krajňák a Ľuboš Šrámek. Na prvý koncert večera si prizvali top reprezentantov slovenskej jazzovej rytmiky: Juraja Grigláka (basgitara, kontrabas) a Dávida Hodeka (bicie nástroje). Traja bratia, ako ich uviedol Šrámek, pôsobia na slovenských a medzinárodných jazzových pódiách už viac ako dve dekády.
Ako prvý sa so svojou originálnou kompozíciou Chick’s Smile predstavil Kováč. V úvode večera vytvoril príjemnú atmosféru, ktorá nás preniesla do intímneho sveta newyorských jazzových klubov. Kvalitné sóla Kováča a Hodeka nasadili vysokú latku profesionality a hudobného remesla.
Pod Šrámekovou taktovkou sme sa ponorili do voľne improvizovaného intra skladby Freaks, z ktorého sa postupne stal dialóg s Griglákovou basgitarou. V sólach sme mali možnosť počuť skvelú interakciu basgitary a bicích, smršť experimentálneho a moderného jazzu prechádzajúceho do mainstreamu.
Ďalší v poradí sa predstavil Krajňák s vlastnou kompozíciou Twin Flames. Uhrančivá balada s výrazným kontrabasovým motívom, melancholickou melódiou a modernou koncepciou. Klavír je tu hlavným protagonistom hudobného príbehu, ktorý citlivo dopĺňa sprievodná hra bicích nástrojov a kontrabasu.
Vzápätí sa Krajňák a Kováč skrz Chopinove harmónie z Nokturna č. 2 Es dur op. 9 preniesli do romantického sveta klavírnej hudby 19. storočia. Obaja interpreti brilantne a s úctou ku klasickej tradícii predviedli svoj talent v sólovom i duovom hraní. Technicky bezchybne a s vkusom predstavili svoje hráčske schopnosti, na ktorých sa odzrkadľujú roky skúseností z interpretácie jazzovej a klasickej hudby.
Šrámkov Fender Rhodes nás ku koncu prvého koncertu večera preniesol do éry groovov a fusion v interpretácii azda najhrávanejšej kompozície Herbieho Hancocka Cantaloupe Island, kde si všetci hráči a hlavne poslucháči prišli na svoje.
Azda najväčšie čaro živého koncertu spočíva v možnosti sledovať pravý hudobný talent a vnímať energiu improvizovanej hudby. Kováč, Krajňák, Šrámek, Griglák a Hodek, staršia a mladšia generácia slovenských hudobníkov, ukázali skvelú úroveň jazzovej kultúry a tradície. Prvý koncert večera bol prehliadkou štýlovej interpretácie, ako aj multižánrovej zdatnosti.
Po márnom, takmer dvadsaťminútovom čakaní v rade na občerstvenie, sme utekali späť do veľkej sály, kde sme spolu s Matúšom Jakabčicom privítali hlavného účinkujúceho večera, Gonzalo Rubalcaba Tria v zostave: Gonzalo Rubalcaba – klavír, Matt Brewer – kontrabas a Ernesto Simpson – bicie nástroje.
Trio predstavilo takmer všetky kompozície z Rubalcabovho aktuálneho CD Turning Point/Trio D’été z r. 2022, ktoré sa vyznačuje moderným zvukom, inovatívnym prístupom a úctou k jazzovej tradícii. Album, ktorý sa zrejme čoskoro stane klasikou, skúma interpretačné i skladateľské možnosti klavírneho tria.
Rubalcabovo trio sa na úvod prezentovalo dvoma titulmi z albumu: Hard One a Iku. Kubánsky klavirista vo svojom interpretačnom štýle spája prvky world music s jazzom do vzrušujúceho, technicky dômyselného a koherentného tvaru. Jeho hra je nasiaknutá latinskou okázalosťou a sofistikovanou klavírnou technikou. Spolu s Brewerom a Simpsonom ukázali, ako tvoriť a byť inovatívny priamo „on the spot“. Voľná improvizácia a prelínanie žánrov vytvárali, hlavne v skladbe Hard One, vkusnú symbiózu farieb, rytmov a kvalitnej hudobnej konverzácie.
Príjemný kontrast prinieslo trio v ďalšom Rubalcabovom origináli Iku. Krásne, precízne a dramaturgicky premyslene uviedol skladbu kontrabasovým sólom Brewer. Jej názov pochádza z jorubského výrazu pre smrť. (Jorubčina je jazyk, ktorým sa hovorí v západnej Afrike, predovšetkým v juhozápadnej a strednej Nigérii.) Tematicky vychádza z chorálu, ktorý Rubalcaba v detstve počul na pohrebných obradoch na Kube, kde sa spájali prvky kubánskeho folklóru s africkými rituálmi. Poslucháč sa prenáša do sveta tajomnej harmónie rozjímania a pokoja cez dlhé prepracované sóla Rubalcabu a Brewera, kde predstavivosť nepozná hraníc.
Architektonicky komplexným introm citujúcim fragmenty témy otvoril Rubalcaba skladbu Scotta LaFara Gloria’s Step. Líder tria a jeho spoluhráči vtiahli publikum do unikátnej a priezračnej jazzovej improvizácie, ktorá tento štandard z repertoáru Tria Billa Evansa preniesla do hudobného jazyka 21. storočia s jeho nekonečnými možnosťami kreatívnych fúzií a inovácií.
Bolero Otra Mirada, ktoré sa prvýkrát objavilo na albume Supernova (2001), bolo interpretované ako melancholicky pestré spojenie afrokubánskej tradície s americkým jazzom a európskou klasickou hudbou.
Po troch Rubacalbových originálnych skladbách sa trio titulom Caravan vrátilo do minulého storočia. Štandard štandardov, v ktorom si každý jazzman môže vyhodiť z kopýtka. Rubalcaba, Brewer a Simpson spojili vo svojich moderných improvizáciách neskutočnú energiu s výletmi do freejazzu. Trio uzavrelo svoj koncert ďalšou Rubalcabovou skladbou Joy, Joie vo sviežom, hravom a interaktívnom móde.
Po standing ovation sa publikum ešte mohlo zahĺbiť do prídavku, výraznej Rubalcabovej kompozície Infantil, venovanej gitarovej legende Johnovi McLaughlinovi. Štýl skladby, ktorý sa menil od funku cez latino až po mainstream, doslova dvíhal zo sedadiel.