Bratislava, Kostol Zvestovania Pána: Ad Fontes

8. 12. 2024

Bratislava, Kostol Zvestovania Pána

Ad Fontes

Zuzana Badárová, Eva Šušková, Júlia Urdová, Tomáš Šelc, Juraj Kuchar, Matúš Šimko, Sylvia Urdová 

Advent je príležitosťou uvádzať duchovne zamerané dramaturgie, čaro nastávajúcich sviatkov si to jednoducho žiada. V plejáde adventných koncertov, ktorých program neraz reflektuje duchovné obdobie azda len úpravou Veni, veni Emmanuel, bol projekt súboru Ad Fontes výnimkou a skutočným osviežením.

Koncepcia programu mala základ vo fakte, že v 17. storočí znela na území Slovenska popri dobovej duchovnej hudbe aj hudba renesančná i stredoveká. Na programe bola sakrálna polyfónia z Levočskej zbierky hudobnín a Bardejovskej zbierky hudobnín (Thusius, Stolzer), gregoriánsky chorál z bratislavských antifonárov z 15. storočia a z európskych rukopisov z prelomu 10. a 11. storočia (Einsiedeln, St. Gallen), ďalej Orlando di Lasso a nádherný záverečný hymnus Tě Boha chwalime z Ľubického spevníka zo 17. storočia.

Dramaturgia bola na prvý pohľad náročná, no v publiku vo františkánskom kostole nesedeli muzikológovia. Bolo tam široké obecenstvo vrátane ľudí, ktorí ostali na koncerte po večernej bohoslužbe. Čím teda zaujala?

Že Eva Šušková je výnimočne umelecky zdatná a erudovaná speváčka, obecenstvo dávno vie. O to väčšie bolo nadšenie, ktoré spôsobila doslova umiestnením svojho znelého mezzosopránu do ansámblu orientovaného na interpretáciu starej hudby, v ktorom pôsobila ako stmeľovač zvukovej farby. Umelkyňa, ktorá v jeden deň prezentuje skladby s rozšírenými vokálnymi technikami, inokedy spieva romantický repertoár a napokon gregoriánsky chorál, znova len potvrdila špičkové kvality.

Ženská sekcia ako celok preukázala stabilný a vyrovnaný zvuk, uváženú prácu s časom a frázou, ako býva zvykom v produkciách pod vedením Sylvie Urdovej. V tomto kontexte neprekážali ani občasné momenty, v ktorých technicky i štýlovo nádherný soprán Zuzany Badárovej – vyslovme to, vychádzajúcej hviezdy barokovej scény, prekročil prah vyrovnanosti ansámblu. Je totiž nesmierne náročné pre aktívneho speváka putovať z projektu do projektu, pričom každý vyžaduje iný zvuk a prácu s technikou. Publikum potešil aj Matúš Šimko, ktorého tenor príjemne zreje, a zdá sa, že smeruje stále vyššie a vyššie. 

Pozoruhodný koncert okrem umeleckého zážitku, hodného srdečného potlesku, zanechal dve ďalšie posolstvá. Prvým je, že pomenovanie adventný koncert má so sebou niesť aj adventné texty, upriamujúce pozornosť na to, čo je v tomto čase skutočne dôležité. Druhé sa týka faktu, že aj vďaka grantovej podpore – užitočnej a v konkrétnych aspektoch nevyhnutnej – si verejnosť zvykla na to, že aj prvotriedne a špičkové veci sú zadarmo. Lenže nič nie je zadarmo, ani vlaky, ani obedy, ani hudba. Myslím si, že nastal čas aj pri náročnejších, komornejších či úzkoprofilovejších projektoch postupne a citlivo komunikovať hodnotu umenia aj cenou vstupenky. Veľké projekty to už zvládli a teraz je rad na tých výberovejších.