Bratislava, Átrium SNG, Konvergencie: Nils Økland Band, Building Bridges 2
19. 9. 2023
Bratislava, Átrium SNG
Nils Økland Band, Building Bridges 2
Konvergencie
Budovanie mostov je pre organizátorov Konvergencií v mnohých kontextoch dnes už osvedčeným spôsobom, ako festival nielen udržiavať nažive, ale stále ho aj skvalitňovať, reformovať a obohacovať. Koncert s týmto názvom spolu s číslovkou 2 vytvoril spojenia medzi hudobníkmi z rôznych krajín, ich kultúrami či preferovanými žánrami. Dalo by sa povedať, že to bol most k poslucháčom, ktorých neláka klasický repertoár, ale nechajú sa osloviť novou zvukovosťou, nečakanými spojeniami a špecifickými štruktúrami piesní z ďalekého severu, piesní židovských a rómskych i našich domácich.
V prvej polovici koncertu sa predstavila kapela Nilsa Øklanda, ktorá by sa dala označiť mnohými prívlastkami, rozhodne však nie ako konvenčná. Všetko ohľadom nórskeho zoskupenia je tým alebo oným spôsobom extra. Økland hrá na tradičných hardangerských husliach, vo svete známych najmä preto, že ich vo svojej tvorbe používal Edvard Grieg. Komplikovaný mnohostrunový bratranec klasických huslí upúta už na prvý pohľad svojím zdobeným vzhľadom. Zvládnuť tento nástroj nie je jednoduché, no v rukách skúseného experta hýri širokým spektrom farieb.
Keď však náhodou práve neexcelovali hardangerské husle, bez zvyšku ich zastúpil saxofón. Rolf‑Erik Nystrøm sa rozhodne nedal zahanbiť a okrem striedania viacerých saxofónov v niektorých momentoch dokonca predviedol techniku hrania na dvoch nástrojoch naraz, pripomínajúc antický aulos. Kým dva sólové nástroje súperili o dominanciu, harmonický podklad im vytváral Sigbjørn Apeland na harmóniu. Tento nástroj využitý v eklektickom mixe exotických nástrojov však pôsobí absolútne sviežo a neopočúvane.
Keď sa už po niekoľkých piesňach nabažíte unikátnych farebných kombinácií, do zvukového ekvivalentu zorného uhla sa napokon dostane aj kontrabas. Jeho línie boli pri zachovaní najlepšieho vkusu nápadité a zreteľné. Skúsený veterán Arild Andersen by to sám istotne nepriznal, no svojím tónom môže konkurovať i najlepším svetovým hráčom. Jeho partnerom v rytmike bol perkusionista Håkon Mørch Stene. Ten bol väčšinu času v úzadí, poskytujúc priestor ostatným kolegom, no podobne ako kormidelník lode určoval smer, ktorým sa celé teleso pohybovalo.
Dalo by sa povedať, že jeho zmeny rytmu vytvárali v repetitívnych štruktúrach jednotlivých skladieb najväčší kontrast. Ak by sme totiž chceli v skladbách hnidopišsky hľadať nejaké slabšie miesto, bola by ním práve relatívna podobnosť kompozičných štruktúr postavených na rozvádzaní stručných melodických jadier. Ide však pravdepodobne o zámer. Zážitok by mal byť vstupom do farebného melancholického tranzu.
Po prestávke sa na pódium z pätice nórskych hudobníkov vrátil iba Nils Økland. V druhej polovici programu ho obkolesili organizátor festivalu Jozef Lupták, klarinetista Branislav Dugovič, akordeonista Boris Lenko, kontrabasista Jozef Ragan a speváčky Åsne Valland Nordli a Gabriela Molnárová. S personálom sa však, bohužiaľ, nezmenil iba charakter interpretovaných piesní. Vzhľadom na limitovaný čas prípravy repertoáru a tiež spoločného cvičenia rozumiem, že sa nová zostava nemohla kvalitatívne vyrovnať svojim predskokanom, no predsa som ako poslucháč očakával viac serióznosti.
Od vystúpenia vysokoprofilovej kapely sme sa posunuli k žoviálnostiam, nepresnostiam a prvoplánovým úpravám. Publikum reagovalo napriek tomu najmä na interpretácie slovenských ľudových motívov veľmi pozitívne, stačilo si však všímať rozpačité pohľady Nilsa Øklanda. Keby bolo poradie opačné a trajektória koncertu by postupovala smerom k vrcholom hudobnej kvality, snáď by tento koncert na jazyku nezanechal trpkosladkú, ale iba výlučne príjemnú príchuť.