Barok ako hra v šach

Hudobno-divadelné zoskupenie Štvorlístok ensemble prináša v inscenácii Hudobný štvorlístok Daniela Speera originálne spojenie barokovej hudby, bábkového divadla a literárnej predlohy. Prostredníctvom motívu šachovej partie oživuje putovanie hrdinu románu Uhorský Simplicissimus a ponúka deťom aj dospelým hravý, no myšlienkovo podnetný pohľad na búrlivé dejiny 17. storočia.

V ostatnom období do kultúrno-vzdelávacieho programu pre deti prispelo hudobno-divadelné zoskupenie Štvorlístok ensemble. V minulosti som navštívila ich inscenáciu o živote a tvorbe Johanna Nepomuka Hummela. V podaní sestier Urdových vznikla hudobno-bábková inscenácia, ktorej textový základ tvoril cestovný denník J. N. Hummela, písaný spolu s jeho otcom,  keď cestovali a koncertovali od Brna až po Edinburgh. 

Aj pri najnovšej inscenácii bola hlavným zdrojom inšpirácie dobová literatúra – tentoraz však nie cestopis, ale putovný román Daniela Georga Speera z roku 1683 s názvom Uhorský Simplicissimus. Príbeh sa odohráva na pozadí mimoriadne rušného obdobia slovenských dejín 2. polovice 17. storočia., ktoré poskytovalo veľmi dobré možnosti na vznik tohto druhu románu. 

Tvorcovia si do inscenácie s názvom Hudobný štvorlístok Daniela Speera vybrali sedem príbehov z románu rámcovaných prológom a epilógom s otvoreným koncom. Režisér Kamil Žiška pri zostavovaní režijnej koncepcie vychádzal z citátu Daniela Speera, že písať príbehy je ako hrať šach. Preto autor scény Michal Falat s kolektívom vytvorili veľkú šachovnicu s nadrozmernými drevenými figúrkami. Niektoré predstavovali rôzne postavy Speerovho románu, iné slúžili na dotvorenie prostredia. Základný režijno-divadelný princíp spočíval v práci s figúrkami a ich vedením po šachovnici, ktoré sa striedali s hudobnými pasážami, spevmi, rozprávačským komentárom a vstupmi živých hercov do deja. Júlia a Sylvia Urdové, Michal Klas a Ján Prievozník nielen hrali jednotlivé postavy, ale zároveň celé predstavenie sprevádzali hrou na hudobných nástrojoch. Júlia a Sylvia Urdové zostavili hudobnú dramaturgiu predstavenia z kompozícií Daniela Speera, čím nielen oživili dávno zabudnuté hudobné diela, ale tvorcom sa takýmto spôsobom zároveň podarilo preniesť atmosféru 17. storočia na javisko. Skladby boli rozmanité, občas išlo len o fragmenty hudobných tém, ktoré tvorcovia vsunuli ako „hudobný komentár“ medzi jednotlivé mizanscény, inokedy interpretovali celé skladby, ktoré doplnili o spievané texty – citácie a parafrázy z Uhorského Simplicissima. 

S barokovou hudbou korešpondoval aj výtvarný vizuál inscenácie (maľby na figúrkach asociovali ilustrácie starých kníh a kroník) a jednoduché, nerušivé čierne kostýmy všetkých účinkujúcich. Hlavná pozornosť a divadelná akcia tak boli sústredené do práce s figúrkami. Ich presúvaním po šachovnici sa formovali charaktery postáv, prejavovali sa vzájomné vzťahy medzi nimi a tým vznikali samotné príbehy, ktoré Simplicissimus zažíval na svojich cestách po východnom Slovensku, od Sabinova až po Levoču. Príhody sú niekedy úsmevné (napr. príhoda s drakom), inokedy až zamrazia svojou duchovno-morálnou silou (napr. stretnutie Simplicissima so Smrťou). Pozitívne je, že tvorcovia neskĺzli ku klišéovitému záveru a putovanie Simplicissima neuzavreli ľúbostnou scénou.

Naopak, dej ostáva otvorený – vo chvíli, keď sa už zdá, že si Simplicissimus našiel dievča svojich snov, do mesta prídu vojaci a Simplicissimus musí narukovať do boja. Po mnohých peripetiách, ktoré osirelého chlapca a neskôr mládenca túžiaceho po slušnom živobytí a trubačskej kariére postretli na jeho cestách, sa takto otvorený záver javí ako šalamúnske riešenie. Keby tvorcovia skĺzli k patetickému „žili šťastne až do smrti“, vytvorila by sa mylná predstava o Speerovom diele. 

Celá inscenácia stojí na štyroch aktéroch – hercoch a hudobníkoch, ktorí nielen interpretujú Speerovu hudbu, ale tiež prednášajú všetky texty, vodia figúrky po šachovnici, hrajú na obmedzenom javisku okolo šachovnice, komentujú dej, kladú otázky do publika a tvoria všetky zvukové aj vizuálne efekty. 

Rozostavaním jednotlivých figúrok na čiernych a bielych políčkach, ich pozíciami, vzájomným „vyhadzovaním“ a otáčaním čelom vpred či vzad k divákovi vzniklo skutočné divadelné napätie a vzťahy, ktoré nemali potrebu byť prvoplánovo ilustrované. Najväčšiu interakciu s bábkami na seba prevzala Júlia Urdová. Jej javisková reč je príkladná, zrozumiteľná, artikulácia je čistá a herectvo prirodzené. Sylvia Urdová celé predstavenie sprevádzala hrou na čembale – vstupovala do deja, slovne ho komentovala a hudobne s citom aj dôvtipom dotvárala celkovú atmosféru hraných častí. Michal Klas stelesnil postavu Simplicissima – režisér Kamil Žiška totiž akčnejšie časti naaranžoval na proscéniu so živými hercami. Takýmto striedaním zástupných bábok-figúrok a živých aktérov dosiahol dynamiku inscenácie, ktorá ani po niekoľkých desiatkach minút nestratila pútavosť. Štvoricu aktérov dopĺňal Ján Prievozník, ktorému sa ušlo najmenej textu, avšak v úlohe Daniela Speera, autora románu, priniesol v závere inscenácie prekvapivé rozuzlenie a dodal javiskovému dielu filozofickú pointu.

Najväčším nedostatkom celej inscenácie je absencia obsažnejšieho bulletinu. Ten aktuálny obsahuje len stručné zhrnutie románu Uhorský Simplicissimus a zoznam tvorcov. Žiadalo by sa viac informácií, napríklad krátke zhrnutie deja, ktoré príhody zo Speerovho putovného románu si tvorcovia vybrali a prečo, a nezaškodila by ani informácia, či hudobné aranžmány Speerových skladieb sú pôvodné, alebo boli pretvorené pre potreby a možnosti Štvorlístok ensemble.

Samotná inscenácia má vysoké umelecké kvality a prináša divadelný obsah, ktorý je na Slovensku ojedinelý a vzácny. Tvorcovia inscenáciou Hudobný štvorlístok Daniela Speera približujú nielen život a dielo dnes už málo známeho skladateľa, ktorý pôsobil okrem iného aj na území dnešného východného Slovenska, ale oživujú aj dejiny slovenského národa, jeho kultúru a tradície.

Daniel Georg Speer/Kamil Žiška/Júlia Urdová

Hudobný štvorlístok Daniela Speera 

Dramatizácia a réžia: Kamil Žiška

Scéna: Michal Falat a kolektív

Dramaturgia: Júlia Urdová

Hudobná dramaturgia: Júlia Urdová, Sylvia Urdová

Hudba: Daniel Speer

Účinkovali: Júlia Urdová, Sylvia Urdová, Michal Klas, Ján Prievozník

Bratislava 

Teatro Colorato 

14. 10. 2025 (premiéra)

21. 10. 2025 (recenzovaná repríza)

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)