Andrea Bernasconi: L’Huomo
Andrea Bernasconi: L’Huomo
Ensemble 1700, D. Oberlinger
Deutsche Harmonia Mundi 2024
Vynikajúca nemecká hráčka na zobcovej flaute a špecialistka na dobovú hudbu Dorothee Oberlinger sa dlhodobo úspešne venuje aj dirigovaniu a vedie súbor Ensemble 1700. Jej najnovším objavom medzi barokovými klenotmi je rozsiahla, hoci jednoaktová opera L’Huomo od Andreu Bernasconiho (1706–1784) s označením festa teatrale. Dielo bolo premiérovo uvedené v r. 1754 pri príležitosti návštevy kráľa Fridricha II. Veľkého v Markgrófskej opere v Bayreuthe. Po takmer 275 rokoch dielo opätovne zaznelo v máji 2023 v tej istej budove, teraz už pamiatke svetového dedičstva UNESCO, a odtiaľ pochádza aj táto live nahrávka v exkluzívnom trojdiskovom vydaní.
Na opere L’Huomo je pozoruhodných hneď niekoľko aspektov. Autorkou libreta je sestra Fridricha Veľkého, princezná Wilhelmine von Bayreuth (Vilhelmína Pruská), francúzsky text preložil do taliančiny Luigi Stampiglia a skomponovaním hudby poverila princezná mníchovského vicekapelmajstra, skladateľa Andreu Bernasconiho. Tento dnes takmer zabudnutý taliansky autor pôvodom z Marseille bol za svojho života vyhľadávaným skladateľom opier a okrem Bayreuthu pôsobil v benátskom sirotinci Ospedale della Pietà.
Keďže sa takmer všetky baletné scény opery stratili, Oberlinger využila v produkcii predstavenia aj hudbu iných autorov a na chýbajúce miesta boli vložené zrekonštruované tance Carla Heinricha Grauna z jeho opery Armida. Dirigentka postupovala v duchu Bernasconiho, ktorý tiež vložil ako poctu do svojej opery hudbu z diel iných autorov: Johanna Adolfa Hasseho či Baldassareho Galuppiho. Dokonca aj samotná Wilhelmine je v diele zastúpená ako autorka dvoch skvelých, spevácky virtuóznych kavatín.
V centre opery L’Huomo stojí súboj dobra a zla, vyjadrený prostredníctvom vzťahu hlavných protagonistov Animie a Anemoneho, ktorí reprezentujú ženskú a mužskú dušu. Princíp duality je inšpirovaný filozofiou starobylého perzského náboženstva zoroastrizmu a do istej miery aj Rameauovou operou Zoroastre. Podľa Oberlingerovej L’Huomo zároveň predstavuje svojou enigmatickosťou akúsi predchodkyňu Čarovnej flauty.
Ide o netradičné dielo, ktoré muselo pôsobiť vo svojej dobe veľmi provokatívne. Namiesto velebenia kráľovho majestátu v ňom Wilhelmine „drzo“ predkladá veľkolepú oslavu ženskej duše, vernej a veľkoryso odpúšťajúcej mužské poklesky a nedostatky, ako pravdepodobnú ironizujúcu narážku na zálety svojho manžela v reálnom živote. Okrem zamilovanej dvojice tvoria ďalšie postavy opery výhradne alegorické charakterové prototypy súperiace o získanie ľudských duší. Zlý duch a Prelietavá láska strhnú Anemoneho na stranu Žiadostivosti a ten je Animii neverný, kým ona zostáva, aj napriek pokušeniu, morálne silná. Po spletitých barokových peripetiách sa však s pomocou Dobrého ducha a Zdravého rozumu zaľúbenci napokon znovu zmieria.
Opera obsahuje množstvo fascinujúcej dvornej hudby, nádherné talianske árie, dramatické recitatívy, veľké ansámblové obrazy a balety vo francúzskom štýle, okázalý barokový pátos i vzletné „zoštíhľujúce“ prvky galantného štýlu. V role Dobrého ducha na seba azda najväčšiu pozornosť strháva sopranistka Francesca Benitez. Nevídaným zážitkom sú spoločné recitatívy a árie ženského a mužského sopránu (Maria Ladurner a Philipp Mathmann v hlavných úlohách), vytvárajúcich jemné farebné odtiene dvoch zdanlivo ženských hlasov. Súbor Ensemble 1700 pod vedením Dorothee Oberlingerovej znie bravúrne, pestrofarebne a strhujúco. Opera L’Huomo je výnimočným dielom medzi znovuobjavenými hudobnými pokladmi baroka.