Alma Pannonia: Transylvanian dances

Alma Pannonia

Transylvanian dances

E. Rothenstein, B. D. Szokolay, G. Fábri, K. Stoyanov

Bebe Rebe 2023

Vývoj jazzu v posledných dekádach prináša zaujímavé polyštýlové konštrukty v etnojazzových fúziách s rozdielnymi kultúrami, vďaka čomu sa inštrumentár a sónické spektrum výrazne rozširuje aj o atypické nástroje. Podobným smerom sa uberajú i protagonisti zoskupenia Alma Pannonia, ktorí sa ako jednotlivci už dlhé roky venujú rôznorodým hudobným kultúram.

Erik Rothenstein pracuje s prvkami židovskej kultúry a nie sú mu cudzie ani slovanské tradície. Jeho maďarskí kolegovia Balázs Dongó Szokolay a Géza Fábri sa spoločne venujú interpretácii tradičných maďarských tancov a piesní s použitím pôvodných nástrojov, napríklad koboz – historický strunový nástroj príbuzný s lutnou. V kvartete ich dopĺňa Bulhar Kiril Stoyanov, ktorý okrem bulharských rytmov prináša aj tradičný perkusívny nástroj t’pan. Štyria umelci venujúci sa odlišným tradíciám sa spojili v kreatívnom myslení na debute tohto zoskupenia s názvom Transylvanian dances, kde svoje odlišnosti scelili do pestrého medzikultúrneho hudobného jazyka. Album prináša osem skladieb, ktoré sú úpravami slovenských, židovských, maďarských a bulharských piesní a jednu kompozíciu Dance From Butschum, ktorá je úpravou rumunského tanca od Bélu Bartóka.

On My Way Home Even The Wood Is Crying otvára album spevom v maďarčine a jednoduchým tradičným prejavom za sprievodu perkusií. Do konverzácie v improvizácii vstupujú dve protichodné farby saxofónu a píšťaly, pričom Erik Rothenstein so saxofónom vnáša do tejto hudby jazzovejší rozmer, kým transylvánska píšťala Balázsa Dongóa Szokolaya skôr ozdobovanie a variácie v duchu ľudovej hudby. Géza Fábri svojím autentickým, surovým spevom pracuje aj s farbou nečistej intonácie, skoro akoby už s mikrotonálnými vybočeniami.

Netradičný kontrapunktický dialóg medzi basklarinetom a transylvánskou flautou sa odohráva v skladbe Transylvanian Jewish Dance 1. Protagonisti si v minimalistickom duchu odpovedajú len ozdobovaním melódie v dvojhlase, no práve v tom spočíva čaro úvodu tejto skladby. Bezmála desaťminútový aranžmán z minimalistického rubata vyvrcholí do energického, oslavného tanca a plynulo pokračuje v druhej časti Transylvanian Jewish Dance 2. Burdonové tóny a repetitívne variačné frázy často navodzujú až rituálny charakter tranzu, čo je počuť napríklad aj v skladbe Pesach. Album vrcholí prenikavým, melancholickým lamentom When I Wake Up.

Alma Pannonia si v spleti rôznych moderných poňatí world music našla veľmi originálny prejav, ktorý si určite zasluhuje pozornosť. Transylvanian dances je vynikajúcim albumom, oslavujúcim pestré, hudobné tradície s prímesou jazzu. Poslucháčov si získa nielen rôznorodými farbami atypickej inštrumentácie s exotickou príchuťou Orientu, ale aj veľkou dávkou autenticity umelcov, energiou a surovosťou výrazu.