Ako (ne)znie Bach

Tento rok si pripomíname aj 290. výročie talianskeho skladateľa, ktorého meno je spojené predovšetkým s komickou operou La serva padrona a slávnym zhudobnením stredovekého textu sekvencie Stabat Mater - Giovanni Battista Pergolesi (1710 - 1736).

Jeho Stabat Mater sa mimoriadne rýchlo rozšírilo po celej Európe a už v 40. rokoch 18. storočia patrilo k najobdivovanejším sakrálnym dielam svojej doby.

Ch. F. D. Schubart v diele Ideen zu einer Ästhetik der Tonkunst (1806) o ňom píše: "Pergolesiho Stabat Mater sa radí medzi najlepšie majstrovské diela umenia... Toto veľké, celkovo úžasné dielo sa skladá z dvoch hlasov a štyroch nástrojov. Modulácie sú tak prirodzené (...) a vyjadrovanie citu je plné pravdivosti. Ale ani toto dielo nie je bez chýb. Navzdory tomu publikum neakceptovalo korekcie a ponechalo ho okúzľujúce tak, ako je."

S Pergolesiho dielom sa zoznámil aj Johann Sebastian Bach pravdepodobne prostredníctvom opisov kolujúcich po Nemecku. Použil text 51. žalmu v Picanderovom prebásnení a prepojil ho so známou hudbou svojho mladšieho talianskeho kolegu pod názvom Tilge, Höchster, meine Sünden BWV 1083 (medzi rokmi 1745–1747).

V záujme svojej koncepcie vhodnosti tónin a tém k nemeckému textu žalmu pozmenil Pergolesiho poradie častí .

Bachov zásah je najviac badať v prepracovaní violového partu, taktiež môžeme sledovať rozdiel medzi jednoduchými sprievodnými partmi Pergolesiho a všadeprítomným inštrumentálnym kontrapunktom Johanna Sebastiana.

Bachova adaptácia je korunovaná durovým Amen, ktoré v kontexte tohto diela vyznieva veľmi zaujímavo - veď posúďte sami...