Adrián Demoč: Neha
Adrián Demoč: Neha
SOSR, M. Lejava, Ostrava New Orchestra, P. Kotík.
Another Timbre 2023
Album Neha prináša poslucháčom dve orchestrálne kompozície Adriána Demoča: Neha (2018) a Popínavá hudba (2022). Neha je okrem titulnej pozície albumu aj hlavnou emotívnou líniou, ktorá vychádza z použitých vyjadrovacích prostriedkov hudby. Demoč za túto skladbu získal v r. 2018 tretie miesto v Skladateľskej súťaži Českej filharmónie a v r. 2020 Cenu J. L. Bellu.
Skladba pozostáva zo sledu súzvukov, ktoré je možné charakterizovať ako zvukovo farebné plochy s generálnymi pauzami rôznej dĺžky. Farebnosť nie je vyjadrená iba zmenami inštrumentácie, ale skôr striedaním spôsobu tvorby tónu na dychových i sláčikových nástrojoch. Použité sú tiež dusítka a medzi bicími sú aj thajské gongy. Ich zvuk je charakterizovaný zahmlenými, dlho znejúcimi tónmi rôznej frekvencie a spojením s vibráciami ostatných nástrojov vzniká hudba, ktorá poslucháča opantáva a vpíja sa do jeho vnemového centra. Raz znie hladko a nežne, inokedy drsne a chvejivo.
Konečný tvar pripomína lavírované techniky výtvarného umenia a dôležitým tvorivým elementom tu sú samotní hudobníci a dirigent. Kompozícia sa môže zdať na prvý pohľad jednoduchá, pretože je v nej využitie hudobno‑vyjadrovacích prostriedkov minimálne, no interpretácia si vyžaduje sústredenie a súhru vymykajúcu sa tradičnej metrorytmickej pulzácii. Nahrávka vznikla ako záznam z verejného koncertu vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu so SOSR pod vedením Mariána Lejavu (2018).
Druhá skladba na nosiči, Popínavá hudba, je záznamom z koncertu Ostrava New Orchestra (2022) pod vedením Petra Kotíka. Nahrával ju Český rozhlas. Názov podľa mňa programovo evokuje hudobný obsah. Autor ostáva na poli minimalizmu; harmónia a farba súzvukov aj tu tvoria výrazný vyjadrovací prostriedok, ku ktorému sa pridávajú motivické bunky zložené prevažne z troch tónov. Kompozíciu otvára jedna z nich a evokuje otázku: Muß es sein? Bunka sa rozrastá na viac tónov, hudba vťahuje do svojej hĺbky až máte pocit, že vás obopína ako popínavá, dýchajúca rastlina. Raz je jej zovretie tuhé a skľučujúce, inokedy nežné, ale stále prítomné.
Demočova hudba je pre poslucháčov s potrebou hlbokého zamyslenia, ale aj pre tých, ktorí ju nechajú iba voľne a jednoducho plynúť cez svoje receptory a nebudú v nej hľadať hlbší zmysel. Je to hudba, ktorej počúvanie v pokoji a prítmí znásobí jej meditatívny charakter a intimitu. Všetko plynie v pravidelnom toku korešpondujúcom s pokojným ľudským dýchaním, náznak akcelerácie a pomyselný vrchol prichádza v momente, keď sa motivická bunka otázky rozrastá o ďalšie tóny. Dominanciu preberajú sláčikové nástroje, ozve sa klavír, všetko plynie ďalej a poslucháč je opantaný priestorom v uvoľnenej mysli. Ak si však myslí, že už je v raji…, skladateľ mu v poslednom úseku pripomenie realitu života.