4 Divertimentá
Slnko Records 2023
Taliani nazývajú divertimentom zábavu, no toto názvoslovie označuje aj jednu z populárnych hudobných foriem určenú pre komorné inštrumentálne orchestre najmä v období klasicizmu. Projekt Slavo Solovic/4 Divertimentá pre sláčikový orchester, flautu, hoboj a čembalo však dokazuje, že táto forma obstojí aj v modernej dobe. Hlavne pre svoju jednoduchosť až minimalizmus, rytmickú hravosť, melodickú poetickosť, komplexnú počúvateľnosť a skladateľovu znalosť starších kompozičných techník (v dobrom slova zmysle) až po súčasné hudobné prostriedky, ktoré sú volené veľmi striedmo a vkusne. Solovicove Divertimentá možno hrať pri rôznych spoločenských príležitostiach a spĺňajú aj svoj pôvodný účel – je to hudba určená na rozptýlenie.
Solovic v sebe nezaprie znalosť kompozičnej techniky sprevádzanej monódie, kde impozantnú mono- alebo bi‑tému harmonicky dopĺňa rytmický sprievod. Autor hudby rád pracuje s echovito stavanými motivickými efektmi, variačnými technikami, pohráva sa s farbami nástrojov a rôznorodo ich kombinuje do skupín, pričom sólovo uplatňuje len flautu, hoboj alebo husle.
Zámerne konzervatívny je vo formovej línii, kde zachováva trojčasťovosť: krajné časti Divertiment sú v tempovom kontraste voči pomalšej strednej časti. Vnútorné členenie jednotlivých častí je taktiež trojdielne, charakterovo veľmi výrazne odlíšené. Hudobná moderna sa u skladateľa miestami odrazí v harmónii a jemných disonanciách, avšak celkovo vyznieva skladateľský koncept ako rozpomienka na haydnovsko‑mozartovskú dobu.
Ak by sme postupovali rovnako ako poslucháči niektorých Haydnových symfónií, ktoré nazvali podľa jednotlivých efektov, tak by sme s určitosťou mohli Divertimento 2 nazvať „vianočným divertimentom“ pre jeho sviatočnú atmosféru, modernistické Divertimento 3 by bolo vhodné označiť ako „ihličkové“ – podľa smykovej techniky interpretov a Divertimento 4 ako „tanečné“ alebo „romantické“ podľa tanečných rytmov.
Na obale albumu mi chýbali akékoľvek informácie o projekte a nástrojové obsadenie štrnástky hudobníkov zoradených bez hudobne logickej koncepcie. Preto ich uvádzam: Cyril Šikula (flauta), Róbert Holota (hoboj), Adam Novák, František Ferienčík, Rudolf Patrnčiak, Júlia Sojka, Viliam Trgo, Patrik Klačanský (husle), Martin Mierny, Peter Dvorský (viola), Katarína Zajacová, Michal Haring (violončelo), Marián Vavro (kontrabas), Agnesa Ferienčíková (čembalo). Napriek chýbajúcim informáciám sa poslucháči pravdepodobne radi započúvajú do retro štýlotvorby, dokonalosti formy a motívov, kde uchu lahodí každý akord, figúra či téma.
Séria Divertiment vyšla na vinyle a v ekologickej digitálnej forme. Pridanou hodnotou je možnosť „prejsť sa“ po virtuálnej galérii Solovicových šesťdesiatich obrazov s piktogramami hudobníkov. Všetky sú v rozmere podobnom platni (33 × 33 cm) a jeden z nich tvorí aj vizuál albumu. Solovica možno odteraz vnímať nielen ako aranžéra, skladateľa, huslistu a autora divadelnej hudby, ale aj ako výtvarníka, ktorého inšpiruje téma hudby a hudobníkov.