Hudobný život

Pro musica nostra – klasika kvalitne aj v regiónoch

Andrea Serečinová
Andrea Serečinová
22. apríl 2024
Hudobný život

Tohtoročná Pro musica nostra prinesie opäť hudbu do piatich slovenských regiónov. Opäť sú na zozname zaujímavé historické pamiatky, ale aj netradičné koncertné priestory. Ktoré z nich sa osvedčili už v minulých rokoch a ktoré pribudli ako novinky?

Historických pamiatok je na Slovensku nespočetne veľa, mnohé z nich sú už zrekonštruované, no nie všetky sú vhodné na koncertné účely. Prešli sme si ich veľa a mnohé sa už stali stálicami našich programov. Väčšina doteraz oslovených spoluusporiadateľov je zo spolupráce nadšená, no niektorí mali predstavu o komerčnom charaktere podujatí, čo sa týka programu, ale aj výťažku zo vstupného, čo nie je v prípade našich koncertov prioritou. Niekedy sa nám naše predstavy nepodarí realizovať, napríklad minulý rok sme mali rozpracovaný projekt v zrúcanine kláštora a kostola Katarínka, no nepodarilo sa ho zrealizovať pre absenciu potrebného zázemia. Bolo nám to ľúto, pretože ide o nádherné, magické miesto.

V posledných rokoch tvoria väčšinu našich nových lokalít objekty, ktorých majitelia nás sami oslovili, pretože sa dozvedeli o našich koncertoch a prejavili o ne záujem. Tohto roku je takým Kaštieľ Burg v Považskom Podhradí, kde sa o nás dozvedeli vďaka tomu, že neďaleko v Považskej Bystrici máme už tradične koncerty v Kaštieli v Orlovom. Tento kaštieľ sme si vybrali už na začiatku i pre zaujímavú symboliku – kedysi bol istý čas jeho majiteľom huslista Jan Kubelík.

Niektoré objekty, ktoré sú blízko seba, sa každý druhý rok v programe striedajú, napríklad Kostol v Predmieri sa strieda s Dreveným kostolíkom sv. Juraja v Trnovom, kaplnka Budatínskeho hradu s kaplnkou hradu Strečno. Máme niekoľko nových objektov v Trnavskom kraji, kde prebieha spolupráca s Krajskou organizáciou cestovného ruchu v Trnave a Trnavským samosprávnym krajom, ktorý sám iniciuje výber pamiatok, keďže sa podieľajú na ich rekonštrukcii. V roku 2024 budú mať svoju „premiéru“ Kostol sv. Petra a Pavla v Holiciach, Vodný mlyn v Tomášikove na dunajskom ramene, kde budeme robiť open air koncert, a Seredský kaštieľ, ktorý síce ešte nie je kompletne opravený, no sprístupnený má už zaujímavý podzemný priestor, takzvaný bastión.

 

Fakt, že sa na spoluprácu iniciatívne hlásia samotní majitelia historických objektov alebo samosprávne kraje, musí organizátorovi prinášať pocit zadosťučinenia...

Samozrejme, keď za mnou chodia ľudia a ponúkajú na spoluprácu svoje objekty, nadobúdam pocit, že tento projekt má zmysel. Deje sa to prakticky od začiatku. Pôvodnou myšlienkou bolo organizovať festival len v žilinskom regióne, no vzápätí sa hlásili Nitriansky a Prešovský kraj. Neskôr sa pridal Trnavský kraj a Gemer (v tomto prípade s presahom medzi Košickým a Banskobystrickým krajom), vo viacerých oblastiach neprávom opomínaný región, ktorý však pomaly ožíva a je v ňom množstvo zaujímavých komorných priestorov.

 Hudobný život

Le nuove musiche v Evanjelickom kostole v Koceľovciach


Vnímajú samosprávy vaše koncerty aj ako propagáciu samotného regiónu?

Určite, privážame špičkovú klasickú hudbu do regiónov, kde takáto hudba bežne neznie, no s našimi koncertmi sa propagujú aj spomínané pamiatky a sekundárne sa podporuje rozvoj cestovného ruchu. Na koncerty prichádzajú aj návštevníci regiónu, ktorí cez deň objavujú prírodu, pamiatky, lokalitu a večer majú možnosť kultúrneho vyžitia.

 

Festival mnohí vnímajú predovšetkým cez komorné koncerty, pretože vaše lokality vo väčšine prípadov tvoria menšie sakrálne priestory či vidiecke kaštiele, no sporadicky sa do programu dostávajú aj vokálno-inštrumentálne diela s väčším obsadením. Tohto roku to bude koncert v Rajci...

Našou túžbou je realizovať aj väčšie projekty, no viaceré priestory nás v tomto smere dramaturgicky limitujú. Musím však povedať, že nielen svojou veľkosťou, ale najmä absenciou koncertných klavírov, čo je na Slovensku veľký problém. Väčších projektov sa nám však napriek tomu podarilo zrealizovať viacero a tohto roku uvedieme v rímskokatolíckom Kostole svätého Ladislava v Rajci Mozartovo Rekviem, ktoré tu určite ešte nikdy nezaznelo. Hoci originálna verzia s veľkým orchestrom sa tu z kapacitných dôvodov predsa len nedá uviesť, sme radi, že zaznie verzia s rozšíreným sláčikovým orchestrom a organom: so Slovenským komorným orchestrom, Slovenským filharmonickým zborom a, samozrejme, kvartetom vokálnych sólistov.

 

Spomínate absenciu koncertných klavírov v koncertných priestoroch. Je to problém finančný alebo ide aj o neznalosť problematiky? Na Slovensku sa totiž často stretneme s tým, že do nového koncertného priestoru sa umiestni elektrický nástroj...

Myslím si, že je to predovšetkým otázka financií. Mnohé naše priestory sú v súkromných rukách. Pandémia sa podpísala na situácii kaštieľov, ktoré majitelia premenili na luxusné hotely, stále sa snažia pozviechať zo strát, snažia sa oživiť obsadenosť svojich hotelov a reštaurácií, a preto kúpa drahého klavíra určite nie je aktuálne ich prioritnou investíciou. Najmä ak si uvedomujú, že by sa na nástroji hralo prakticky len raz do roka, len na našom koncerte. Na druhej strane, bežná klientela do týchto priestorov často nezavíta a práve prostredníctvom našich koncertov sa s týmito priestormi môže zoznámiť. Popri koncertoch organizujeme niekedy aj prehliadky priestorov.


S témou väčších projektov nepriamo súvisí aj projekt Mikiho Skutu The Future Symphonic Orchestra. Paradoxne, tento „symfonický“ projekt nepotrebuje žiaden veľký priestor...

Je to orchestrálny projekt, pretože návštevníci budú mať možnosť počuť klavírne koncerty W. A. Mozarta a J. S. Bacha s orchestrom. Miki Skuta je nadšenec a znalec počítačovej techniky a nasamploval kompletné partitúry týchto diel, a tak orchester bude možné počuť z počítačov cez reproduktory. Miki Skuta bude hrať naživo sólové party a zároveň ako dirigent live, v reálnom čase ovládať „orchestrálny“ aparát. Nejde teda o nahratý orchestrálny „playback“. V Bachovom dvojkoncerte bude spoluúčinkovať Nora Skuta. Keďže ide o amplifikovaný elektronický projekt, veľmi dobre sa hodí do priestorov, ktoré nemajú ideálne zvukové podmienky na akustické produkcie. Bude znieť v seredskom Bastióne, ale aj v hermanovskom Péchy Castle a Sobášnom paláci v Bytči – v oboch priestoroch je dosť suchá prirodzená akustika, ktorá v prípade tohto projektu nie je prekážkou.


Hudobný život
Poľský súbor Celtic Triangle v kostole v Plešivci

 

Exkluzívne pôsobí projekt sopranistky Simony Šaturovej v schubertovskom piesňovom recitáli s gitarovým sprievodom. To je zrejme tiež kombinácia, ktorú ocení organizátor bojujúci s nedostatkom klavírov...

Už samotný piesňový recitál je ideálny do priestorov, ako sú menšie šľachtické príbytky – kaštiele, kúrie, pretože tu sa takáto produkcia v minulých storočiach pestovala, predovšetkým v podobe domáceho muzicírovania. Projekt Simony Šaturovej s gitaristom Martinom Krajčom je výberom zo Schubertovej tvorby a doplní ho prednes nemeckej romantickej poézie, ktorú Schubert zhudobnil v iných piesňach a do slovenčiny prebásnil Ľubomír Feldek, v interpretácii Vladimíra Kobielskeho, resp. mladého talentovaného herca Kristiána Barana.

Samozrejme, prítomnosť gitary v obsadení je vždy pre nás výhodou. Zakaždým však máme na zreteli náš prvotný cieľ – aby sa publikum v regiónoch stretlo so špičkovou koncertnou produkciou, ktorá bežne zaznieva v tradičných koncertných sálach, a malo možnosť vychutnať si ju vo svojom regióne, v domácom prostredí.

 

Máte publikum, ktoré cestuje z regiónu do regiónu?

Áno, máme a za koncertmi cestujú aj majitelia objektov, ktorí majú záujem o spoluprácu. Prichádzajú sa pozrieť, ako to robia ich kolegovia, ako propagujú koncerty, ako sa starajú o publikum. Pôvodne som sa snažila, aby boli vo všetkých regiónoch rôzne dramaturgie, čo sa ukázalo ako finančne neudržateľné, a aj pre interpretov je zaujímavé, ak jeden program odohrajú na viacerých miestach. Takáto možnosť je nevyhnutná predovšetkým v súvislosti so spoluprácou kvalitných zahraničných interpretov.

 

Na čo sa konkrétne najviac osobne tešíte v tomto roku?

To v tejto chvíli vôbec neviem povedať. Vždy mám pred každým z koncertov veľkú pokoru, ale aj obavy. Riešim, čo sa môže prípadne stať v konkrétnych lokalitách... Napríklad v prípade open air koncertov sme závislí od počasia. Máme koncert pri Vodnom mlyne, ale aj koncert sakrálnej hudby v kostole. V každom z objektov teda očakávam iný zážitok, každý priestor má svojho genia loci, publikum, atmosféru...